Emitenatmi dlhopisov bývajú inštitúcie, ktoré majú nedostatok kapitálu pre svoju činnosť. Patria sem hlavne štát, obce a podniky.
Štát často realizuje veľké a finančne náročné projekty ako výstavba diaľnic, zabezpečuje služby, ktoré neprinášajú žiadny zisk do štátnej pokladnice. Niektoré štáty zase svojou nerozvážnou politikou spôsobujú obrovské deficity v štátnom rozpočte. Aby si štát mohol dovoliť financovať tieto projekty musí si požičať. Jedným zo spôsobov je emitovať štátne dlhopisy. Tieto dlhopisy sú veľmi populárne pre veľkú istotu návratnosti vložených prostriedkov. Na druhej strane štát poskytuje nižšie úrokové výnosy. Štát navyše je veľmi „šikovný dlžník“. Od investorov si časť zaplatených úrokov vezme späť v podobe dane z úroku. Vyberá však aj horšiu daň o ktorej sa veľmi nerozpráva. Pokojne ju môžeme nazvať aj „krutá daň“. Ekonómovia to nazývajú inflácia. História pozná nejeden prípad, keď sa štát „zbavil“ svojich dlhov pomocou obrovskej inflácie. Štát napríklad emituje dlhopisy s ročným kupónom 5%, ak inflácia dosiahne tiež 5%, tak investor prakticky požičal peniaze štátu zadarmo. Vlastne ešte mu aj investor zaplatil navyše, keďže z výnosu musí zaplatiť daň.
Komunálne dlhopisy sú veľmi podobné štátnym. Obce tiež musia realizovať projekty, ktoré sú finančne náročne a ich návratnosť je dlhodobá napr. stavba kanalizácie, vodovodu... Okrem vyššieho úroku môžu poskytovať rôzne daňové úľavy.
Podnikové dlhopisy emitujú podniky, ktoré potrebujú získať dodatočný kapitál napr. na rozšírenie výroby. Na získanie dodatočného kapitálu majú tri možnosti: Požičať si od investorov (emisia nových akcií),požiadať o úver banku alebo emitovať dlhopisy. Emisia akcií je pre spoločnosť najdrahšia forma financovania. Navyše s príchodom nových investorov sa môže skomplikovať riadenie. Lacnejšia forma financovania je pomocou úveru z banky. Banka však požaduje množstvo citlivých informácií o spoločnosti aby mohla posúdiť jej finančnú situáciu. Do rizikovejších projektov sa banka pravdepodobne nepustí. Poslednou možnosťou je teda emitovať dlhopisy. Takto získa pomerne lacný kapitál bez vplyvu na zmenu vlastníckych pomerov. Podnikové dlhopisy majú spravidla vyšší výnos ako štátne dlhopisy. Je to preto, že investor podstupuje väčšie riziko. No ani keď spoločnosť vyhlási bankrot investor nemusí prísť o všetky peniaze. Viac o tom čo sa stane s dlhopismi zbankrotovanej spoločnosti sa dočítate v článku o kapitole 11.
Hypotekárne záložne listy sú akousi podskupinou podnikových dlhopisov. Tieto záložne listy môže vydávať iba banka. Ich výhodou je, že sú kryté pohľadávkami z hypotekárnych úverov. Tieto pohľadávky sú navyše zaistené prostredníctvom záložného práva reálne existujúcou nehnuteľnosťou.
Konvertibilné dlhopisy patria opäť k podnikovým dlhopisom. Ich výhodou je, že investor získa právo vymeniť tieto dlhopisy za akcie za vopred dohodnutých podmienok. Investor dospeje k záveru, že akcia spoločnosti X za 20€ je výhodná investícia. Obáva sa však, že by mohla ďalej klesať. No na druhej strane, ak by začala rásť tak nechce prísť o potenciálny zisk. Preto kúpi konvertibilné dlhopisy a so spoločnosťou si dohodne cenu, za ktorú môže konvertovať dlhopisy na akcie napr. tých 20€. Ak cena nadalej klesá nič sa nedeje investor dostáva úrokové platby z dlhopisu. Ak cena začne rásť a dosiahne napr. 40€ investor dlhopisy zamení za akcie a tie následne predá a zinkasuje zisk.
Autor: Ing. Peter Sedláček | kaminvestovat.sk
Britská libra | 0.7196 | 20.34 % |